S dezinformáciami sa stretávame prakticky denne. Hoaxy, fake news, konšpirácie. Sociálne siete sú ich úrodnou pôdou, kde sa rodí a šíri obrovské množstvo falošného obsahu. Existuje imunita voči tejto internetovej pandémii 21. storočia? A čo vy, ako vplývajú dezinformácie na vás?
Vplyv dezinformácií
Za dezinformácie môžeme považovať akékoľvek nepravdivé informácie, ktoré sú úmyselne šírené. O veľkosti ich vplyvu v našej spoločnosti hovoria tieto čísla: 46 % Slovákov aj po roku pandémie nedôveruje oficiálnym štatistikám a uprednostňuje iné, menej relevantné zdroje. 11 % z nich si dokonca myslí, že Covid neexistuje a 29 % Slovákov považuje pandémiu za vopred plánovanú.
S akými typmi dezinformácií sa stretávame?
- Fake news
Stretli ste sa už niekedy s podozrivým obsahom tváriacim sa ako seriózne spravodajstvo? Pravdepodobne ste narazili na fake news. Nie je to tak dávno, čo sa sociálnymi sieťami šírila fotka z protestu, ktorý sa v skutočnosti konal 2 roky predtým, ešte v roku 2018. V marketingu je tento typ dezinformácie obzvlášť nebezpečný – dávajte si pozor, či sa niekto na sociálnych sieťach nevydáva za vašu značku a nešíri o nej klamstvá.
- Hoaxy
Slovo hoax pravdepodobne poznáte – viete však, čo to presne znamená? Ide o virálnu poplašnú správu, mimoriadne obľúbenú na sociálnych sieťach. Táto dezinformácia vyzýva na šírenie strachu – „ZDIEĽAJTE, kým to nezmažú!”, popiera, že je hoax – „Toto NIE JE hoax!!!” a obľubuje Caps Lock.
- Konšpiračné teórie
Najprepracovanejším typom dezinformácie sú konšpiračné teórie. Ich témou je zvyčajne politika, no môžu sa zaoberať aj mimozemskými civilizáciami, či iluminátmi. Facebookové skupiny konšpiračných nadšencov tvoria dokonalý priestor na ich šírenie.
Dezinformácie v marketingu
Bojovať proti dezinformáciám sa dá aj kreatívne. Dôkazom je jedna z najúspešnejších kampaní roka 2021. Jej názov je „Vráťme spolu rozum na internet” a ide o doposiaľ najvirálnejšiu kampaň operátora O2. Rozhodli sa prevziať zodpovednosť za to, na aké účely ich zákazníci využívajú mobilné dáta.
Zverejnili video s dôveryhodnou tvárou Zlatice Puškárovej, kde vyzýva na nenosenie rúšok a odhovára od očkovania. V skutočnosti ide o tzv. deepfake video, ktoré je na nerozoznanie od skutočného a má poukázať na nebezpečnosť dezinformácií. Súčasťou kampane je aj poučný online kvíz, po ktorého vyplnení dostane zákazník mobilné dáta zdarma.
Značky ako obete dezinformácií
Dezinformácie predstavujú obrovskú hrozbu pre celý digitálny priestor, vrátane online marketingu. Stačí jedna falošná informácia vypustená na sociálnej sieti a image vašej značky je dlhodobo poškodený.
V roku 2018 musela Coca-Cola vysvetľovať hoax, že ich značka minerálnej vody Dasani nie je plná vodných parazitov. Dezinformáciu vypustil hoaxový online portál, ktorý tvrdil, že po vypití minerálky skončili stovky ľudí na nemocničnom lôžku.
Dezinformáciám sa nevyhla ani konkurenčná firma Pepsi. Po zvolení Trumpa sa začali šíriť fake news o údajnom výroku ich generálnej riaditeľky, Indry Nooyi: „Američania, ktorí volili Trumpa, by sa mali so svojím biznisom spakovať preč z krajiny”. Dezinformácia sa rýchlo stala virálnou a akcie Pepsi sa prepadli o 4 %.
Na sociálnych sieťach sa vo veľkom rozmohol špecifický druh dezinformácií – falošné súťaže. Ich cieľom síce nie je značku pošpiniť, no v konečnom dôsledku jej výrazne uberajú na dôveryhodnosti.
Tipy ako môžete proti dezinformáciám bojovať aj vy
- Čerpajte informácie len z overených zdrojov. Dezinformačné weby vám pomôže rozoznať stránka konspiratori.sk a proti hoaxom na sociálnych sieťach bojuje aj Polícia SR.
- Čítajte celý článok a nenaleťte zavádzajúcim titulkom.
- Obsah na sociálnych sieťach si vždy overte.
- Zdieľajte len dôveryhodné informácie.
- Všímajte si zlý pravopis, či očividné fotomontáže. Práve tie sú pre dezinformácie na sociálnych sieťach typické.
- A pamätajte, niekedy ide len o vtip, či satiru. 🙂
